Vzdelanostnú a kultúrnu úroveň mesta i celého regiónu určujú školy, ktoré v ňom pôsobia. Bohatú tradíciu v tomto smere má v učiteľskom vzdelávaní aj Lučenec. Uplynulo už 137 rokov od začatia činnosti Učiteľského ústavu. Za ten čas pripravila táto škola mnoho  učiteľov  a  vychovávateľov v slovenskom i maďarskom jazyku  pre  jedno z najkrajších povolaní  -  pre prácu s deťmi.

Niekoľko zastávok históriou

   Už  v  17. storočí  sa  v  meste  nachádzali  dve cirkevné  gymnáziá  -  evanjelickej a reformovanej cirkvi. V auguste roku 1869 sa začali rokovania o ich prevzatí pod správu štátu.

27. novembra 1869 sa začalo vyučovanie v Štátnom učiteľskom ústave (Kráľovská učiteľská akadémia). Riaditeľ Terray Károly spolu s dvoma učiteľmi privítali v školskom roku 1869/1870 osemnásť mladých chlapcov, ktorí splnili podmienky prijatia: vek 18 rokov, vysvedčenie z ľudovej školy, zvládnutie prijímacích pohovorov. Vyučovanie prebiehalo od pondelka do soboty a to 3-4 hodiny doobedu a 2 hodiny poobede okrem stredy a soboty. S ústavom bol spojený aj internát a od školského roku 1870/1871 začala pôsobiť aj cvičná škola (prvých 5 ročníkov ĽŠ).

Väčšina študentov prichádzala zo slovenských žúp: Zvolen, Trenčín, Liptov, ... .

Škola sa mohla pýšiť bohatou knižnicou, ktorej najväčšiu časť tvorila zbierka Kubínyiho. Koncom 19. storočia dalo mesto do užívania ústavu neďaleko školy areál pre záhradnícke a telovýchovné účely.

Vyučovanie 

   Okrem  všeobecnovzdelávacích predmetov sa počnúc druhým ročníkom vyučovali odborné predmety: psychológia, pedagogika, didaktika a učebná prax, na ktorú sa kládol najväčší dôraz. Od školského roku 1884/1885 bolo štúdium na škole predĺžené o jeden rok - teda štvorročné. V tomto období sa žiakom zadávali tzv. konkurzné práce na rôzne témy, z ktorých najlepšie boli aj finančne ohodnotené. Rozvinula sa aj mimoškolská činnosť najmä v prednese poézie a prózy, spevokolu ale aj vydávanie vlastného časopisu.

V roku 1889 sa škola premenovala na Štátnu učiteľskú akadémiu.